léky

Alkohol a antibiotiká sa nesmú miešať

mytus-antibiotika-a-alkoholVäčšina ľudí sa domnieva, že ak berieme antibiotiká, nesmieme piť alkohol.

Niektorí ľudia si myslia, že kvôli alkoholu nebudú antibiotiká účinkovať, iní sa nazdávajú, že alkohol s antibiotikami vyvoláva vedľajšie účinky.

Lenže pre takmer absolútnu väčšinu antibiotík to vôbec neplatí.

Skutočná hrozba spočíva v tom, že kvôli alkoholu by sme mohli zabudnúť zobrať tabletku. Pri liečbe antibiotikami je veľmi dôležité nevynechať pravidelnú dávku liekov. Vynechanie dávky antibiotík zvyšuje odolnosť baktérií voči antibiotikám a znižuje efekt liečby.

Drvivá väčšina predpisovaných antibiotík nie je alkoholom nijako ovplyvnená. Z cca 150 rôznych druhov antibiotík existuje zopár výnimiek.

Lieky a najčastejšie mylné predstavy o nich

Obľúbená téma snáď každej stránky o alternatívnej medicíne. Väčšinou sú samozrejme zo strany tejto komunity odmietané a niekedy sa zdá, že niektorí ľudia by radšej riskovali smrť či akékoľvek utrpenie, len aby nemuseli užiť žiaden liek. Až takto ďaleko zašla proti-lieková davová psychóza. Inde na svete ľudia plačú, pretože nemajú prístup ani k najzákladnejším liekom.

Pozrime sa spoločne na niektoré obľúbené frázy, ktoré zaznejú v skoro každej diskusii...

1) „Farmafirmy nechcú účinné lieky, oni potrebujú chorých ľudí aby zarobili.“

Myslieť si že choroby zmiznú len kvôli tomu, že sa na ne nájde účinný liek, je scestné. Dnes poznáme účinné lieky pre takmer všetky bakteriálne infekcie. Prestali tieto infekcie existovať? Nie, len sa dajú ľahšie zvládnuť. A pri stúpajúcej bakteriálnej rezistencii (čo je situácia, kedy baktérie získavajú odolnosť voči antibiotikám a antimikrobiálnym látkam) môžu vznikať nové problémy.

Choroby boli a sú, bohužial, neoddeliteľnou súčasťou života. Dokiaľ bude existovať život, dovtedy budú existovať poruchy v jeho správnom biologickom fungovaní – choroby. Ich obraz či výskyt sa bude časom meniť, možno niektoré zmiznú – ako svojho času vďaka očkovaniu variola (pravé kiahne), ale dovolím si vysloviť názor, že úplne sa ich nezbavíme nikdy.
Aj keby sme objavili 100% spoľahlivý liek napr. proti rakovine, neznamená to, že sa rakovina u ľudí prestane objavovať. Len by sme ju vedeli bez problémov zvládnuť. Takýto liek by minimálne z ekonomického hľadiska, o prestíži nehovoriac, bol snom každého farmaceutického podniku.

 

Bacha na volně prodejné léky!

Jde o miliardový byznys, přesto řada volně dostupných léků neplní, co slibuje. Vyplývá to z aktuální studie organizace Stiftung Warentest.

V Koreji jsou přesvědčeni, že nejlepší medicínou je čas, v Japonsku tvrdí to samé o alkoholickém nápoji saké a v Itálii zase o jitřním vzduchu anebo případně také o ranní stolici. A přesto: jakmile onemocníme, nevedou naše první kroky do přírody, na toaletu, do nejbližšího baru, ba dokonce ani k lékaři, nýbrž do lékárny. Samoléčba se ale ne vždy musí vyplatit. Volně dostupné léky jsou sice miliardovým byznysem, řada preparátů však neplní, co slibuje. Vyplývá to alespoň z aktuální studie německé testovací autority Stiftung Warentest (SW).

Státem dotovaná organizace, jež vznikla v roce 1964 na základě rozhodnutí Německého spolkového sněmu a která má za úkol provádět nezávislé srovnávací tesy, a objektivně tak podporovat spotřebitele, sestavila tým expertů, jenž v uplynulých měsících zkoumal dva tisíce léků běžně dostupných bez receptu. Výsledek? Téměř každý třetí neobstál.

Antibiotika: Zabiják nebo Lék?

Západní společnost čelí nové a děsivé hrozbě v podobě MRSA neboli "nemocniční nákazy“, která si jen ve Velké Británii vyžádala dvakrát více obětí než dopravní nehody. Donal MacIntyre v utajení odhaluje, jak se hygiena a úzkostlivá péče v jednotlivých zemích liší a pomocí skrytých kamer sleduje, jak "čisté“ jsou ve skutečnosti naše nemocnice. S využitím přímých rozhovorů a přelomové grafiky tento poutavý dokument vytváří celkový obrázek současné situace a ukazuje, jak společnost může s trochou opatrnosti dostat smrtelné nemoci opět pod kontrolu. 

1/4

Umrieť na chorobu, alebo na liečbu?

Nežiadúce účinky liekov si neraz vyžiadajú neodkladnú hospitalizáciu najmä pacientov vo vyššom veku. Dve tretiny týchto prípadov majú na svedomí len štyri skupiny liekov. Ich spoločným atribútom je, že sú to lieky používané často a v istom zmysle preventívne. Dilema je - kedy ešte liečiť a kedy radšej nie?

 

 

 

 

Odhaduje sa, že nežiadúce účinky liekov sú príčinou okolo 100 000 neodkladných hospitalizácii seniorov ročne. Z toho celé 2/3 starších pacientov musí byť prijatých do nemocnice kvôli púhym štyrom liekom alebo skupinám liekov s podobným účinkom, ktoré sa podávajú v liečbe dvoch typov ochorení častých práve vo vyššom veku.

 

V liečbe cukrovky sa používa buď priama náhrada chýbajúceho ľudského inzulínu - biosyntetický inzulín, prípadne sa podávajú lieky, ktoré zosilňujú účinok alebo vylučovanie vlastného inzulínu pacienta. Dávkovanie týchto liekov musí byť presné. Aby pacienti netrpeli dlhodobými komplikáciami cukrovky, ktoré môžu významne skrátiť ich život, má byť hladina cukru čo najbližšia normálnym hodnotám. Tie však tesne susedia s hodnotami príliš nízkymi, ktorých dôsledkom môže byť bezvedomie, pri dlhšom trvaní až smrť. Zjednodušene, prílišná snaha o predĺženie života môže nakoniec vyústiť v jeho skrátenie. Ako intenzívne možno pacienta liečiť, záleží aj na jeho ochote spolupracovať a schopnosti dodržiavať diétny a liečebný režim, prípadne si primerane upravovať dávkovanie inzulínu. To nedokáže každý a starší pacienti majú niekedy problémy aj správne užiť niekoľko rôznych liekov s odlišným dávkovaním súčasne. V niektorých prípadoch môže ísť o desiatky liekov denne. To však je ale iný problém.

 

 

Dnes sú ale v móde smernice a lekár, ktorý podľa nich nelieči , môže byť obvinený z nesprávneho postupu bez ohľadu na to, ako je jeho pacient schopný pri liečbe spolupracovať.

Články na pokračování

Syndikovat obsah
Počet návštev:  SEO TEST S-RANK GOOGLE PAGERANK ALEXA RANK